MARTIN,
ktorý funguje

Čo v Martine chýba a čo môžeme reálne a rýchlo zlepšiť…

• Neexistuje pravidelný formát stretnutí primátora s poslaneckými klubmi mimo oficiálneho zastupiteľstva.
• Materiály na zastupiteľstvo sa poslancom dostávajú len 3–5 dní vopred, bez analýz, stanovísk odborných útvarov či aspoň popisu dopadu na rozpočet.
• Neexistujú stále medzirezortné pracovné skupiny k strategickým témam zložené naprieč politickým spektrom.
• Chýba verejne dostupný zápis hlasovaní jednotlivých poslancov s dôvodovou správou k uzneseniam.
• Neexistujú stále medzirezortné pracovné skupiny k strategickým témam zložené naprieč politickým spektrom.
• Mestské periodikum (Martinské noviny) neposkytuje priestor pre opozičné alebo kritické názory – chýba zmluvne garantovaná redakčná nezávislosť/vyváženosť.
• Chýba jednotný digitálny komunikačný kanál (aplikacia/portál) – informácie o podaniach, stave žiadostí, uzávierkach a verejnom obstarávaní, ak aj sú, nájdeme ich  roztrúsené na viacerých miestach.
• Neexistujú pravidelné verejné fóra primátora podľa mestských častí mimo predvolebného obdobia.
• Chýba funkcia ombudsmana/mediátora pre spory medzi občanmi a mestskou samosprávou (napr. SVB, susedské spory).

Čo v Martine chýba a kde  môžeme Martin podvihnúť

• Neexistuje participatívny rozpočet – žiadna časť rozpočtu nie je vyčlenená na priame rozhodovanie občanov o konkrétnych projektoch.
• Zmluvy, faktúry, objednávky a dotácie sú zverejňované len v zákonom povinnom minime, nie systematicky na jednom mieste.
• Chýba zverejňovanie dodatkov k zmluvám nad rámec základného zákonného rozsahu.
• Výsledky verejného obstarávania sa nezverejňujú aj pre neúspešných uchádzačov (dôvody vylúčenia, hodnotenie ponúk).
• Kritériá hodnotenia žiadostí o dotácie sa nezverejňujú vopred spolu s ich váhami.
• Zasadnutia pracovných skupín, ktoré rozhodujú o prideľovaní dotácií, nie sú verejne prístupné.
• Neexistuje register stavebných konaní dostupný online pre verejnosť.
• Chýba centrálny transparentný portál mesta, ktorý by zlučoval VO, zmluvy, faktúry, rozpočet a dotácie do jednej prehľadnej sekcie.

Kde nám môžu pomôcť…

A) Hospodárenie a finančné zdravie mesta

Navrhované zmeny: Povinný ukazovateľ likvidity a bilancie bežného účtu ako súčasť každoročného záverečného účtu s konkrétnym cieľovým skóre.

B) Kontrolná právomoc mesta

Navrhované zmeny: Rozšírenie právomocí útvaru hlavného kontrolóra v organizačnom poriadku mesta. Povinné zverejňovanie všetkých správ z kontrol do 15 dní od prerokovania. Kritériá nezávislosti kandidáta pri voľbe hlavného kontrolóra.

C) Územné plánovanie a stavebná agenda

Navrhované zmeny: Zachovanie ÚHA oddelene od investičného odboru mesta. Formalizácia nezávislosti ÚHA v organizačnom poriadku – jasné kritériá pre vydávanie záväzných stanovísk, zverejňovanie odôvodnení.

D) Technické služby mesta – Sociálny podnik a ďalšie…

Navrhované zmeny: Zriadenie samostatných Technických služieb mesta (cesty, zeleň). Sociálny podnik ako partner pre dodávku pracovnej sily, nie paralelná technická organizácia. Zrušenie nevýhodných zmlúv, kratšia doba platnosti, merateľné KPI, využívanie zákonných možností tak, aby mestské problémy riešili prioritne mestské podniky. Možný nezávislý forenzný audit.

E) Mestský majetok – dlhodobé prenájmy a dcérske spoločnosti

Navrhované zmeny: Audit všetkých dlhodobých nájomných zmlúv mesta a zmlúv obchodných spoločností s majetkovou účasťou mesta. Povinné nezávislé preskúmanie hospodárenia mestských spoločností pred voľbou ich orgánov.

F) Personálny audit

Navrhované zmeny: Personálny audit riadiacich a dozorných štruktúr všetkých mestských organizácií a obchodných spoločností na začiatku volebného obdobia. Zosúladenie výšky odmien s výkonnosťou, obmedzenie súbežných funkcií tej istej osoby vo viacerých dozorných orgánoch.

G) Právny audit zmlúv mesta

Navrhované zmeny: Externý právny audit všetkých zmlúv mesta a jeho spoločností nad 20 000 €/rok alebo s dobou platnosti nad 5 rokov. Identifikácia zmlúv bez výpovednej lehoty, bez KPI alebo s automatickým predĺžením.

H) Systémová zmena voči poslancom

Navrhované zmeny: Pravidelná (min. ročná) verejná správa Komisie verejného záujmu o plnení povinností podľa zákona o konflikte záujmov. Zverejňovanie zápisníc MsZ v plnom, nie skrátenom znení. Zachovanie/obnova ustanovenia etického kódexu o zodpovednosti pri hlasovaní. Obnova rozsahu vystúpení občanov v rozprave MsZ. Revízia smernice o nakladaní s majetkom mesta – vylúčenie odkúpenia mestského majetku poslancom alebo jemu blízkou osobou počas mandátu.

I) Martinská parkovacia spoločnosť

Navrhované zmeny: Nezávislý forenzný audit hospodárenia za posledné volebné obdobie (odmeny, dividendy, zmluvy s dodávateľmi). Naviazanie odmien štatutárov na vopred schválené a zverejnené KPI namiesto rozhodnutia len valným zhromaždením (kontrola/audit). Chýba samotná dopravná koncepcia.

J) MHD / Dopravný podnik mesta Martin

Navrhované zmeny: Povinné ročné zverejňovanie hospodárenia DPMM (výška dotácie z rozpočtu mesta, počet prepravených cestujúcich, náklad na kilometer). možnosť komercionalizácie MHD Vypracovanie skutočnej koncepcie rozvoja dopravy v meste.

Kontext – dáta

Nová Univerzitná nemocnica sv. Martina (660 lôžok, 19 operačných sál, 7 nadzemných + 2 podzemné podlažia, heliport) – hrubá stavba dokončená v roku 2026, plný nábeh (full fit-out) koniec 2028, prví pacienti očakávaní cca v roku 2029. Investícia takmer 400 mil. € z Plánu obnovy. Súčasná (stará) nemocnica na Kollárovej ulici zostane po presune prevádzky bez určeného budúceho využitia – to je zatiaľ otvorená téma, ktorú nikto verejne systémovo nepomenoval.

Treba sa na túto tému zamerať z dlhodobého hľadiska

Denný stacionár v CSS Podháj má dnes iba 10 miest so zoznamom čakateľov (VZN č. 104, dodatok č. 13). Plán obnovy má samostatnú výzvu na budovanie denných stacionárov – Martin ju doteraz nevyužil (napr. Nové Mesto nad Váhom postavilo denný stacionár na 32 miest za 2 076 325,58 € z tohto zdroja).

Treba postaviť ďalší, väčší aj s doplnkovými službami (rehabilitácie, cvičebný bazén)

Mesto eviduje cca 400 voľných miest/pozemkov pre výstavbu rodinných domov a nevyužité územie Bukoviny. Pokles pod 50 000 obyvateľov by znamenal výpadok minimálne 2 mil. €/rok v podielových daniach.

Vízia: „Martin, ktorý si udrží mladé rodiny“

1. Bývanie

Využitie 400 voľných pozemkov Mestský program zvýhodneného predaja/prenájmu pozemkov pre mladé rodiny s trvalým pobytom v Martine (napr. formou dlhodobého nájmu s právom odkúpenia po X rokoch, aby sa zabránilo špekulatívnemu prekupovaniu). Podmienka výstavby do stanoveného termínu, aby pozemky neostali len rezervované bez reálnej výstavby.

2. Bukoviny

Nové rozvojové územie Spracovanie územnej štúdie pre Bukoviny s jasným zámerom (kombinácia bývania a občianskej vybavenosti, nie len ďalšia sídlisková zástavba bez (škôlky/školy/obchodov). Prepojenie s programom pre mladé rodiny z bodu 1 – Bukoviny ako pilotná lokalita.

3. Budúcnosť starej nemocnice (Kollárova) – nevyužitá príležitosť

Toto je téma, ktorú v Martine zatiaľ nikto verejne nerozpracoval ako celok. Areál v centre mesta, naviazaný na Jesseniovu lekársku fakultu, sa po presune do novej nemocnice (cca 2028/2029) uvoľní.

Navrhovaná víziová kombinácia využitia: Internát pre študentov medicíny – Jesseniova fakulta dlhodobo rieši nedostatok kapacít, sami študenti  verejne hovoria o výhode bližšej dostupnosti k fakulte a novej nemocnici (napr. predsedníčka Martinského klubu medikov). Bývanie pre sociálne rodiny/štartovacie byty – časť areálu prestavaná na sociálne nájomné byty namiesto stavby na zelenej lúke.

Rozšírenie denného stacionára – z dnešných 10 miest na min. 30 miest, s využitím zdrojov z Plánu obnovy (vzor Nové Mesto nad Váhom).

Školiace a laboratórne priestory – synergia s Jesseniovou fakultou a rehabilitačnou zložkou možného mnou plánovaného hotelového projektu (rehabilitácia by bola  najsilnejší prvok projektu práve pre túto synergiu)…

4. Vízia pracovných miest

Výstavba novej nemocnice a jej plný nábeh do roku 2029 prinesie stovky pracovných miest v zdravotníctve, obslužných službách a stavebníctve počas realizácie.

Rehabilitačná zložka PPP projektu (bod z predchádzajúcich analýz) vytvára doplnkové pracovné miesta previazané priamo na zdravotnícky klaster okolo Jesseniovej fakulty a novej nemocnice.

Kombinácia bývanie (Bukoviny + 400 pozemkov) + pracovné miesta (nemocničný klaster) je priamou odpoveďou na riziko poklesu pod 50 000 obyvateľov.

Fakty

Osobná skúsenosť: petícia s takmer 700 podpismi zastavila kontroverzný výrub a stavebné práce na Horskej ulici (Martinské Stráne) – prípad pokrývala aj celoštátna televízia.

Zdokumentovaný dlhodobý tlak na perifériu a zeleň mesta: výstavba Martinských terás, športového areálu v lokalite Pltníky, plánovaná zástavba smerom k Tehelnej, medzi Košútami 1 a 2, pri Kauflande, za kasárňami a v Záturčí (najvyššia plánovaná budova v meste).

Nový Martin dlhodobo rastie bez adekvátnej občianskej vybavenosti a bez plného napojenia na sieť MHD – rozvoj predbieha infraštruktúru.

Východný okruh je v územnom pláne mesta zakreslený už 20+ rokov bez realizácie – zástavba sa medzitým posúva do lokalít, ktoré mali byť riešené komplexne s dopravnou infraštruktúrou.

Opakovaný vzorec: keď mesto narazilo na odpor obyvateľov pri trasovaní ciest cez obytné zóny, časť námietok akceptovalo, ale systémovú koncepciu ochrany zelene/lesa pred zástavbou dosiaľ nemá.

Navrhované zmeny

Martinské Stráne a ochrana lesov:

Iniciovať formálny proces vyhlásenia Martinských Strání (alebo ich časti) za chránenú zeleň/mestský lesopark v územnom pláne mesta, nie len ad-hoc zastavovanie jednotlivých výrubov na základe petícií.

Záväzné stanovisko mesta ako povinná súčasť každého stavebného zámeru v ochrannom pásme lesa, zverejnené vopred verejnosti (nadväzuje na bod Otvorenosť).

Zeleň v meste ako celok:

Zapracovanie záväzného minimálneho podielu zelene do územného plánu pre každú novú rozvojovú zónu (vrátane Bukovín z bodu 4), nie len odporúčací charakter.

Program mestského vysádzania stromov s ročným cieľom a verejným reportingom výsledkov.
Prepojenie s bodom Participatívny rozpočet (bod 2) – časť participatívneho rozpočtu vyhradená na zelené/komunitné projekty v mestských častiach.

Systémová väzba na plánovanie:

Verejné prerokovanie zmien nového územného plánu mesta s dotknutými mestskými časťami pred, nie po schválení v MsZ – rovnaký princíp ako pri bode Komunikácia (materiály vopred, nie post factum).
Prioritizácia dokončenia Východného okruhu v rozpočtovom pláne, aby sa zastavil vzorec „zástavba predbieha infraštruktúru“.

„Zavediem na úrovni mesta rovnaký princíp hodnoty za peniaze, aký už roky úspešne funguje na úrovni štátu cez Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií – len uplatnený na sumy, ktoré dnes prepadajú cez sito, lebo sú pod zákonným limitom 40 miliónov eur.“

Štát už roky používa nástroj, ktorý funguje a dá sa overiť: Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií SR, zriadený na základe zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Jeho úlohou je posúdiť pri každej väčšej investícii jednu jednoduchú vec – či peniaze daňovníkov skutočne prinesú najlepší možný výsledok, alebo sa len minú. Tento nástroj dnes povinne kontroluje štátne projekty nad 40 miliónov eur. Mestské projekty ako parkovacie domy, rekonštrukcie budov či infraštruktúra okolo veľkých investícií do tejto kategórie takmer nikdy nespadajú, a tak dnes cez toto sito neprejde nič. Nikto nezávisle neposudzuje, či je cena primeraná, či je projekt vôbec pripravený, alebo či mesto neplatí za niečo, čo malo stáť podstatne menej.

Chcem tento istý princíp priniesť na úroveň mesta Martin, prispôsobený jeho rozpočtu, nie prekopírovaný v celej byrokratickej váhe štátneho úradu. Ide o tri kroky, ktoré by mal prejsť každý väčší projekt mesta ešte predtým, než sa naň minie prvé euro.

Prvý krok je jasné zdôvodnenie, prečo projekt vôbec robíme. Nie všeobecná fráza typu „mesto to potrebuje“, ale konkrétny popis problému, ktorý má projekt vyriešiť, a čo sa stane, ak sa neurobí nič. Tento krok dnes v Martine často úplne chýba – vieme si spomenúť na parkovacie domy, kde sa o miliónovom úvere rokovalo skôr, než niekto poriadne zmapoval, koľko áut a parkovacích miest v meste vôbec máme.

Druhý krok je porovnanie viacerých riešení, nie len toho jedného, ktoré niekto prinesie hotové na stôl zastupiteľstva. Pri každom väčšom projekte by mali existovať aspoň dve alternatívy s porovnaním nákladov, rizík a času realizácie. Ak sa dnes v Martine objaví na rokovaní zastupiteľstva materiál s jediným riešením a jediným dodávateľom bez akejkoľvek alternatívy, je to presne ten typ rozhodovania, ktorý ÚHP na štátnej úrovni už dávno odmieta akceptovať.

Tretí krok je finálny plán, ktorý musí obsahovať presný harmonogram s termínmi, spôsob financovania, odhad nákladov porovnaný s podobnými už realizovanými projektmi – nie odhad od nuly, ale porovnanie voči reálnym cenám z iných miest – a jasne pomenované riziká, ktoré sa počas realizácie môžu objaviť. Tento plán musí byť verejne dostupný ešte pred hlasovaním poslancov, nie až po ňom.

Celý tento proces bude zverejnený na webe mesta pri každom projekte nad stanovenú hranicu, ktorú určíme tak, aby zachytila reálne veľké investície mesta – rádovo od státisícov eur vyššie, nie od desiatok miliónov ako na štátnej úrovni. Každý občan Martina si tak bude vedieť sám overiť, prečo sa projekt robí, aké boli alternatívy, koľko má stáť a či sa cena počas realizácie nezvyšuje bez vysvetlenia.

Toto nie je môj vlastný vymyslený systém byrokracie navyše. Je to princíp, ktorý už funguje, je otestovaný, má zákonný základ a dá sa jednoducho preniesť do menšieho meradla. Mesto, ktoré dnes stavia parkovacie domy na úver, rieši infraštruktúru okolo novej nemocnice a rozhoduje o rekonštrukciách za milióny eur, si nemôže dovoliť robiť tieto rozhodnutia bez tejto základnej disciplíny.

Klimatická odolnosť mesta Martin

Martin čelí čoraz častejším tropickým dňom, prívalovým dažďom a dlhším suchým obdobiam. Bez systémovej reakcie porastie tlak na zdravotníctvo, sociálne zariadenia aj infraštruktúru mesta — a riešiť škody bude vždy drahšie, než im predchádzať.

7.1 Vodné hospodárstvo a povodňová ochrana

• Retenčné nádrže a dažďové záhrady ako bežná súčasť projektovej dokumentácie pri väčších investíciách, nie výnimka.
• Postupná náhrada nepriepustných povrchov priepustnou dlažbou pri parkoviskách a chodníkoch, tam kde to dovolí statika.
• Aktualizácia povodňového plánu mesta podľa reálnych zrážkových extrémov posledných rokov, nie podľa starších máp.

7.2 Zeleň a tienenie verejného priestoru

• Výsadba stromov pri hlavných chodníkoch, sídliskách a areáloch škôl ako súčasť zadania od začiatku, nie dodatočné vylepšenie.
• Zelené strechy a fasády zahrnuté do zadania už vo fáze projektovej prípravy mestských budov.

7.3 Ochrana zraniteľných skupín

• Zariadenia pre seniorov, škôlky a školy ako priorita pri modernizácii chladenia a tienenia — bezpečnostná, nie komfortná investícia.
• Krízový protokol pre extrémne teploty v pobytových zariadeniach pre seniorov: chladené miestnosti, kontrola hydratácie, zodpovedná osoba.

7.4 Prepojenie na kontrolu investícií

Klimatická odolnosť bude povinným hodnotiacim kritériom v rámci kontroly veľkých investícií (kapitola 3). Projekt bez adaptačného prvku — zelene, priepustnosti, tienenia — nezíska odporúčanie mestskej kontroly.

7.5 Financovanie

• Environmentálny fond SR — dotačné výzvy na adaptačné opatrenia miest.
• Plán obnovy a odolnosti SR — komponenty zamerané na zelenú infraštruktúru a adaptáciu.
• PPP model pri väčších investíciách, s rovnakou výhradou k celkovej cene ako v kapitole 6.
• Časť úspor z reformy technických služieb (kapitola 4) presmerovaná do klimatických opatrení.

7.6 Smart riešenia

• Senzory pôdnej vlhkosti a zrážkomery napojené na správu mestskej zelene — cielená, nie plošná závlaha.
• Verejný systém upozornení na extrémne teploty pre seniorov a rodičov s deťmi.
• Digitálny monitoring zrážok a povodňového rizika v reálnom čase napojený na krízový štáb mesta.