FAQ – Otázky
Po zverejnení mojej kandidatúry ma viacerí z vás oslovili s otázkami. Niektoré sa opakovali, takže odpovede zverejňujem otvorene, aby ich mal každý k dispozícii. Bez vyhýbania, bez PR fráz.
1 ) Republika je pre mňa neprijateľná strana. Ako môžete kandidovať s ich podporou?
Beriem túto otázku úplne vážne, pretože si ju kladiem aj sám sebe. Republika ako celoštátna strana sa v minulosti dotkla tém a vyjadrení, ktoré odmietam a o ktorých som už verejne písal na tomto blogu. Nebudem to teraz obchádzať ani zjemňovať: niektoré výroky niektorých ich predstaviteľov boli nešťastné, niektoré priamo za hranicou toho, čo som ochotný obhajovať. Nebudem ich obhajovať a ani sa o to nepokúšam.
Kandidujem ako Igor Hubáček, nie ako stranícky funkcionár. Za svoje rozhodnutia a slová zodpovedám ja, nie ktokoľvek iný. Komunálna politika je v prvom rade o správe mesta. O tom, či sa opravia chodníky, či sa postaví bývanie pre mladé rodiny a či bude radnica konečne komunikovať s občanmi namiesto toho, aby im niečo iba oznamovala. V týchto otázkach sa s programom Republiky zhodujem, a preto som ochotný ich podporu prijať. Pre vyjadrenia, s ktorými sa nestotožňujem, mám jednu odpoveď: nie sú moje a nikdy ich obhajovať nebudem. Toto rozlíšenie nie je alibizmus. Je to presne to, čo od politika môžete žiadať – aby vedel povedať, za čím si stojí a za čím nie.
2) Ste teda proti LGBTI ľuďom? Nie je to homofóbia?
Nie. Som proti ideológii, nie proti ľuďom. Každý človek si v Martine zaslúži žiť dôstojne, bezpečne a bez diskriminácie pred zákonom. Toto je pre mňa samozrejmosť, nie ústupok, ktorý robím preto, aby som znel prijateľnejšie.
Čomu sa ako konzervatívec bránim, je napr. premena škôl a verejných inštitúcií na priestor presadzovania politickej agendy v otázkach, ktoré patria do rodín. Učiteľ má učiť, lekár má liečiť, úradník má slúžiť. Žiadny z nich nemá byť tlačený do role aktivistu, nech je agenda akákoľvek. Toto rozlišovanie nie je nenávisť. Je to úcta k súkromnému životu každého človeka a k tomu, čo má kde svoje miesto – rodina rozhoduje o rodine, škola učí, mesto opravuje cesty.
3) Prečo nekandidujete ako nezávislý, keď hovoríte o vlastnej zodpovednosti?
Pretože by to nebolo pravdivé. Otvorená podpora je čestnejšia ako skrytá. Ak by som kandidoval „nezávisle“ a v zákulisí prijímal podporu, klamal by som vás. Takto presne viete, kto za mnou stojí a v čom sa s nimi zhodujem, a v čom nie. Ak so mnou nesúhlasíte, máte na rozhodnutie všetky informácie už pred voľbami, nie po nich, keď je neskoro.
Toto je pre mňa základ celej kampane. Nechcem, aby ste ma volili preto, že ste si mysleli niečo iné, ako som skutočne. Radšej menej hlasov od ľudí, ktorí presne vedia, koho volia, ako viac hlasov postavených na nedorozumení, ktoré sa rozpadne pri prvej príležitosti.
Martin potrebuje primátora, ktorý rieši chodníky, bývanie, demografiu a fungovanie radnice – nie niekoho, kto sa schová za nálepku a dúfa, že sa naň nikto nebude pýtať. Preto som na tieto otázky odpovedal takto, ako som odpovedal, a preto budem odpovedať rovnako aj na tie, ktoré ešte len prídu.
4) A prečo teda Republika, keď môj protikandidát Uherčík má za sebou šesť strán?
Práve preto. Michal Uherčík ide do volieb s podporou koalície SaS, Progresívneho Slovenska, KDH, Hnutia Slovensko, Demokratov a OKS. Je to spojenie ľudí, ktorí si navzájom donedávna nemali čo povedať a v mnohom si nemajú čo povedať ani dnes, ale zjednotili sa okolo jedného cieľa – poraziť súčasné vedenie mesta, nech to stojí čo to stojí. To je legitímna politická taktika, no znamená to aj niečo iné: Uherčík nejde do volieb s jasnou hodnotovou identitou, ale ako spoločný menovateľ šiestich strán, z ktorých viaceré na celoštátnej úrovni presadzujú presný opak toho, čo ja považujem za zdravú správu mesta – ideologické zásahy do školstva, gender agendu ako kultúrnu prioritu, liberálny prístup, ktorý si slobodu zamieňa so stratou hraníc. Keď som ho počúval pri predstavení kandidatúry, hovoril o meste kultúry, o odchode firiem a o klesajúcom počte obyvateľov – teda o veciach, na ktorých sa zhodneme takmer všetci. Lenže to, kto stojí za ním, nie je detail, ktorý sa dá odignorovať. Ja som si vybral partnera, s ktorým sa zhodujem v podstatných veciach a otvorene som povedal, kde nie. Uherčík si vybral šesť partnerov, ktorí sa nezhodujú ani medzi sebou, a voličovi to ponúka ako jednotu. Rozdiel medzi nami nie je v tom, kto má viac strán za chrbtom. Je v tom, kto vám vie povedať, za čím presne stojí.
5) A čo Ftorek, ten je predsa nezávislý bez akejkoľvek strany?
Formálne áno. Fakticky ide o ďalší variant toho istého problému, len v opačnom prevedení. Milan Ftorek stojí desať rokov na čele občianskeho združenia Reštart Martina a teraz s ním ide do volieb ako s vlastným tímom. Namiesto šiestich celoštátnych strán v pozadí má teda jednu organizáciu, ktorú sám založil, sám vedie a sám obsadil ľuďmi okolo seba. To nie je nezávislosť v tom zmysle, v akom si ju predstavuje volič – že kandidát nie je viazaný na nikoho a zodpovedá sa iba občanom. Je to skôr osobný projekt, ktorý si značku „nezávislý“ iba obliekol, pretože znie dôveryhodnejšie ako „predseda vlastného združenia“. Ftorek už raz do primátorských volieb išiel a neuspel, teraz to skúša znova s rovnakým balíkom tém – parkovanie, doprava, kritika vedenia mesta – bez toho, aby medzitým priniesol niečo, čo by sa dalo nazvať výsledkom. Desať rokov protestov a verejných podujatí je aktivizmus, nie správa mesta. To je rozdiel, ktorý by mal každý volič vidieť skôr, než mu niekto povie, že je nezávislý.
6) A Danko, ten predsa tiež kandiduje ako nezávislý?
Presne to je jadro problému. Danko ide do tretieho volebného obdobia pod nálepkou nezávislosti, ale za osem rokov vo funkcii postavil okolo seba sieť ľudí a väzieb, ktorá s nezávislosťou nemá nič spoločné – od poslancov, ktorí mu bez otázok schvaľujú všetko, čo predloží, až po sľuby z roku 2018, ktoré nikdy nesplnil a o ktorých dnes mlčí. Bezplatná MHD, cesta na Martinské Hole, aquapark, darovanie platu seniorom – to boli jeho vlastné slová pred voľbami, nie moje. „Nemocnica budúcnosti“ stojí po rokoch problémov a este roky problémy budú s vecami okolo nej. A ludia nič z toho nevedia. Mesto medzitým demograficky upadá, mladí odchádzajú a zastupiteľstvo dávno prestalo byť miestom skutočnej diskusie. Nezávislosť sa dá predstierať rovnako dobre spoza strany aj spoza funkcie primátora, ktorá sa za osem rokov premenila na osobnú doménu. Rozdiel medzi mnou a Dankom nie je v tom, či niekoho zastupujeme. Je v tom, že ja som povedal nahlas, koho, a on to celé roky zahmlieva slovom „nezávislý“, zatiaľ čo mestom už dávno nezávisle nevládne.