Skip to main content
Blog: Fakty a úvaha – Lanovka na Martinské hole: prečo nestačí povedať áno alebo nie – diel 1.
             Martinské hole nie sú pre nikoho z nás len bod na mape, vôbec nie už pre mňa. Vyrastal som tu, dospieval som tu, chodil som sem s deťmi a rozumiem, prečo lanovka v Martinčanoch vyvoláva emóciu. Práve preto si myslím, že si zaslúži viac než vetu „konečne ju postavíme“ alebo naopak „je to zbytočné vyhadzovanie peňazí“. Zaslúži si celý účet, nielen jeho peknú stranu. Berte to ako reakciu na p. Danka, Uherčíka, Ftoreka a reakcie občanov.
               Poviem najprv to, čo je na projekte v tejto chvíli skutočne rozumné, podľa mňa. Mesto tento rok prvýkrát najalo externé projektové riadenie na prípravu žiadosti, rozpočtu a verejného obstarávania ( len aby bol kvalifikovaný, za tie peniaze čo dávame) – to je presne to, čo v rokoch 2013 a 2014 chýbalo, keď sa súťaž riadila interne a vtedajší kontrolór mesta upozornil, že ponúkané lehoty výstavby boli nereálne a súťaž sa mala zrušiť. Ak sa touto skúsenosťou mesto konečne poučilo, je to krok správnym smerom. Rovnako je rozumné, že Pro Ski má na mesto previesť rozostavanú stavbu( verím, že ostane vo vlastníctve mesta), dokumentáciu, licencie a práva z povolení za symbolickú cenu – to znižuje vstupné náklady oproti stavbe od nuly. A treba povedať aj toto: ak žiadosť o nenávratný príspevok uspeje, priama záťaž pre mestský rozpočet môže byť relatívne obmedzená, pretože schválená spoluúčasť mesta predstavuje osem percent z celkových oprávnených výdavkov, teda 1 206 960 eur, zatiaľ čo zvyšok by mal ísť z eurofondov a štátu ( otázka, čo je zvyšok). Projekt je navyše technicky zúžený a spresnený – trasa je kratšia, kapacita prvej etapy o niečo vyššia, technické parametre presnejšie opísané než v roku 2013. A základný právny rámec, od zákona o dráhach cez vyhlášky až po európske nariadenie o lanovkových zariadeniach, existuje a je funkčný. Toto všetko sú reálne plusy a bolo by nepoctivé ich zamlčať len preto, že píšem kritický text.
             Lenže presne v bode, kde sa väčšina komunikácie zastaví – „schválili sme žiadosť, financovanie môže prísť“ – by mala začať tá skutočne dôležitá časť. Pozor – píšem Dôležitá časť!!
            Za šestnásť rokov, od prvých stavebných povolení v roku 2010 cez opakované predlžovania, zmeny stavby, zrušený tender s jedinou ponukou 9,5 milióna eur, druhý tender za 8,35 milióna eur, ktorý kontrolór odporúčal zrušiť, neplatné referendum s účasťou 26 percent, model z roku 2019 s úverom šesť miliónov eur, ktorý odborná komisia neodporučila, až po dnešnú žiadosť o eurofondy, sa cena, rozsah aj spôsob financovania menili opakovane. Dnešné oprávnené výdavky, matematicky odvodené z osempercentného podielu mesta, predstavujú 15 087 000 eur. Oproti víťaznej ponuke z roku 2014 je to nárast o vyše osemdesiat percent. Roky a rozsah projektu sú síce iné, ale rozdiel takejto veľkosti si zaslúži vysvetlenie, nie mlčanie.
                Rovnako dôležité je, čo sa stane po podpise. Mesto schválilo budúci nájom pozemkov vo výške 150 000 eur ročne plus 10 eur ročne za ďalšiu časť parcely, na štyridsať rokov. Nominálne je to súčet nad šesť miliónov eur. Pre porovnanie, model z roku 2019 rátal s nájmom len 60-tisíc eur ročne – dnešný záväzok je približne dva a pol násobný. Problém nie je v tom, že nájom vzrástol. Problém je, že som v júlovom materiáli nenašiel aktualizovaný model tržieb, prevádzkových nákladov, energií, miezd, poistenia, revízií ani obnovy technológie, ktorý by taký nárast zdôvodnil. Starý prebytok 679-tisíc eur ročne z roku 2019 patrí starému modelu so starým, oveľa nižším nájmom. Prenášať ho automaticky do roku 2026 nie je korektné.
K tomu mesto schválilo, že v plnom rozsahu uhradí všetky neoprávnené výdavky projektu – no konkrétnu sumu ani odhad materiál neuvádza. To je otvorený záväzok bez stropu, a Martinčania majú právo vedieť, z akej rezervy sa bude platiť, ak sa naplní.
             Nejasný je aj samotný stav obstarávania. Tá istá tlačová správa mesta z 10. júla súčasne tvrdí, že verejné obstarávanie sa „pripravuje vyhlásiť“ aj že „bolo spustené“. Najnovší dostupný záznam mesta z 8. augusta hovorí opäť len o príprave. Pri zákazke nad pätnásť miliónov eur by tento základný fakt nemal byť sporný ani v oficiálnej komunikácii samotného mesta.
                 Nikde som nenašiel meno budúceho prevádzkovateľa, spôsob tvorby ceny lístka ani pravidlo, kto ponesie stratu a komu zostane zisk. Nenašiel som ani prepojenie kapacity lanovky, ktorá má v prvej etape prepraviť minimálne 950 ľudí za hodinu, s reálnym riešením dopravy a parkovania – druhá etapa parkoviska je naviazaná na „budúci dopyt“, a mesto samo uvádza, že podmienky aktuálnej výzvy neumožňujú financovať lanovku ako súčasť MHD. A chýba mi odpoveď na jednoduchú otázku: keď ľudia vystúpia hore, čo presne ich tam okrem jednej cesty a chaty čaká, a kto zaplatí to, čo tam ešte treba vybudovať.
                    Nechcem tým povedať, že lanovka je zlý nápad. Chcem povedať, že šestnásť rokov zmien, zrušených súťaží a prekročených termínov nie je dôvod na slepú dôveru, ale dôvod na dôslednú kontrolu. Kto si myslí, že na úrade stačí vymeniť mená a priviesť ľudí bez skúseností s riadením veľkých projektov, je na omyle – práve pri takomto projekte sa neskúsenosť neprejaví meškaním, ale zle nastavenými zmluvami, otvorenými záväzkami a nákladmi, ktoré budú platiť ďalšie generácie Martinčanov. Dvadsaťdva rokov som pracoval v projektovom riadení veľkých priemyselných investícií a viem, že dobrý manažér sa nepýta najprv, ako rýchlo sa to postaví. Pýta sa, čo presne staviame, pre koho, za koľko, kto nesie riziko a z čoho sa to bude platiť počas celej životnosti projektu.
                  Skôr než mesto podpíše zmluvu, z ktorej sa už nedá cúvnuť, mali by Martinčania vidieť aktualizovaný prevádzkový model aspoň na dvadsať rokov, presnú výšku neoprávnených výdavkov, meno budúceho prevádzkovateľa, pravidlá delenia zisku a straty, hotový dopravný a parkovací plán a harmonogram s konkrétnymi, kontrolovateľnými termínmi. Eurofondy môžu pomôcť postaviť technológiu. Nezaplatia za nás automaticky štyridsať rokov nájmu, energií, miezd, opráv a dopravy.
Lanovka môže byť pre Martin skutočnou príležitosťou. Bude ňou len vtedy, ak ju mesto bude riadiť ako systém rozhodnutí s jasnou zodpovednosťou, a nie ako sériu pekných oznámení.
Mám aj iné čísla a otázky, ale z toho by Vás asi hlava bolela…
Igor Hubáček kandidát na primátora mesta Martin
Zdroje: materiál MsZ z 13. 7. 2026
Blog: Fakty a úvaha – Lanovka na Martinské hole: prečo nestačí povedať áno alebo nie